Je ako oheň, ktorý dokáže rozpáliť, ale má strach, aby ho jej plamene nespálili. Keď cíti chlad, ona ho zahreje, no bojí sa priložiť poleno, aby oheň príliš nerozdúchal. Občas zatají dych, lebo nechce plameň úplne uhasiť, no nemá odvahu dotknúť sa, pretože by sa mohol popáliť.
Je ako voda, ktorá k životu nutná je, ale bojí sa plávať, aby ho silný prúd nestiahol príliš ďaleko. Vie, že sa potrebuje osviežiť, no pri pohľade do jej očí má strach, aby sa neutopil. Len pri pomyslení na ňu cíti jej sviežosť, ale nemá odvahu sa napiť. Je ako letný dážď, ktorý sa na búrku môže zmeniť, a tak sa bráni priblížiť.
Je ako vánok, ktorý v horúcich dňoch úľavu mu dodá, no má strach, že zosilnie a všetko odveje. Je ako vietor, ktorý rozhýbe veterné mlyny, ale má obavy, že sa zmení na orkán, ktorý môže razom vyvolať katastrofu. Pri páľave slnka privolá oblaky, ale on má strach, že to neubrzdí a nechtiac spustí blesky.
Vie, že stojí pevne nohami na zemi, i keď v jej prítomnosti ma pocit, že sa zem pohla a on sa bojí, že bude padať do neznáma v jej štrbinách.
Je ako oheň, voda, vietor a ona to vie tiež. No nechce, aby mal strach, tak spáli všetky mosty, ktoré jeho lúčom prekážali a čo voda neodniesla, vietor odvial ďaleko.
